O obci

Točnica

Súčasnosť

Obec Točnica má 385 obyvateľov a patrí do mikroregiónu Javor. Cez obec preteká potok Točnica. Meandrujúci potok so zvyškami starého dubového lesa so značnou biologickou a estetickou hodnotou je chráneným prírodným objektom.

Medzi dominanty obce patrí novopostavený katolícky kostol z roku 2008, evanjelický kostol klasicistický z roku 1806, a drevená zvonica vyhotovená v roku 1791. Podľa školskej kroniky bola zvonica v r. 1873 presunutá na súčasné miesto na drevených valcoch. Medzi pamätihodnosť patrí pamätná tabuľa básnika Kolomana Banšella, odhalená v roku 1969. K pa­miatkam obce sa zaraďuje aj budova bývalej evanjelickej školy z roku 1770.

V strede obce vedľa zvonice je sídlo obecného úradu. V blízkosti sa nachádza kultúrny dom, obchod a miestna krčma. Každoročnou atrakciou je bocianie hniezdo na stĺpe, v ľavotočivej zákrute při ceste od Lučenca.

Na území obce pôsobia dve organizácie: Dobrovoľný hasičský zbor Točnica a Obecný futbalový klub Točnica, ktorý úspešne súťaží v malom futbale. V katastri obce pôsobí Poľovnícke združenie Hubert.

V obci sa organizujú každoročne podujatia ako: Stavanie a rúcanie mája, Deň detí, Október – mesiac úcty k starším. Točnica bola dejiskom 4. ročníkov medzinárodných pretekov „Countrycross na Kopani“ organizovaných OZ Športfan – na čele so zástupcom Pavlom Garajom z Vidinej, ktorého väčšina priaznivcov motoristického športu pozná pod menom Brčo.

Medzi súčasné osobnosti patrí Prof. Juraj Hraško,  DrSc, akademik Slovenské Akademie Vied. V roku 1994 bol ministrom životného prostredia SR, vysokoškolským učiteľom a od r. 1999 bol veľvyslancom SR vo Švajčiarsku. V 90. rokoch  bol predsedom medzinárodnej poroty Ekotopfilm.

S Točnicou sa spája meno, PaedDr. Augustín Čisár,  v rokoch 1999-2003 pôsobil ako generálny konzul SR v Sankt Peterburgu. Od februára 2004 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Ruskej federácii. Práve jeho zásluhou sa stalo tradíciou, že do Točnice pravidelne prichádza slávny ruský spevácky súbor Alexandrovci a iné hudobné telesá. Práve členovia Alexandrovcov vzdávajú hold a spievajú pri hrobe vojaka seržanta F.V. Šelkopljasova, príslušníka Červenej armády, ktorý v Točnici 19. januára 1945 položil svoj život pri oslobodzovaní Československa. Podujatia sa zúčastnili aj známe politické osobnosti ako  Pavol Paška,  Peter Pellegrini, Ľubomír Vážny a zo zahraničných osobností  P. Kuznecov a A. Šakanov z Ruskej Federácie, veľvyslanec Ruskej Federácie v SR A. Fedotov, predseda Gaspromu V. Golubov. PaedDr. Augustín Čísár v roku 2014 odhalil na budove miestnych potravín pamätnú tabuľu s nápisom: „Tým, ktorí ľúbili Točnicu.“

stara-mapa

História

Prvá písomná zmienka je v kráľovskej listine z roku 1467 ako Thosoncza. Etymologické názvy Toša, česky Tošov, srbochorvátsky Tošiči majú slovanský pôvod. Od významu točiť, otáčať sa (viedla sem „točená“ cesta). Maďarský názov obce Tósár, používaný len od začiatku 20. storočia, v preklade znamená jazero – blato (v strede obce bola niekedy priehlbina s blatom). Názov Točnica je údajne od roku 1808 a trvale sa používa od roku 1919.

Roku 1548 zemepánom obce je Fr. Bebek a v r. 1598 zemepánom obce Žigmund Balassa, ďalej 1660 je Imrich Ballasaaa, 1770 je baron generál Samuel Haller. Tento bol majiteľom aj obce Tomášovce. Svoj kaštieľ mal postavený v hore na návrší Halier. Pozdejší páni obce boli gr. Fr. Zichy, Pavol Balassa, barton Ludvig Revay, baron Laurinec Orczy, Žigmund Frajzajzen. R. 1826 zemepánom obce je Ján Torok. Točnica patrila pod Divínske panstvo. V obci Točnica sa dlhší čas zdržiavali husitské vojská.

V rokoch 1866 – 73 prišla na obec cholera.

Na konci 18.storočia bola v obci založená továreň na tehly. V roku 1892 bol hlavným tehliarom Ondrejkovits Károly, v roku 1910 bolo v tehliarni zamestnaných 46 robotníkov. Podľa zdroja z roku 1926 bola ďalšou tehliarkou v Točnici  Ilona Kűnstlerová.

Točnica bola jednou z mála obcí, ktorý svoj historický znak používali už za prvej republiky. Historický symbol obce tvoril lemeš, čerieslo a dva klasy. Takto ho opisuje 31.marca 1863 richtár obce Pavol Salai slúžnemu, ktorý túto informáciu postúpil do Krajinského archívu v Budapešti.

V terajšom katastri sa nachádzala aj samostatná obec 1 km vzdialená od Briežkov, nazývaná Bukovany. Turkami bola úplne zničená. Najstaršie katastre a matriky ju spomínajú. Táto obec sa nachádzalana mieste medzi Točnicu v údolí smerom k osade Kalinovské Briežky, a vzdialená bola od nich približne 1 km.

Obecný úrad bol vybudovaný v jubilejnom roku 1928 ( 10. výročie vzniku ČSR), slávnostne otvorený 28.októbra 1928. Vysadené boli tri lipy pred kostolom. Od roku 1933 sa viedla Obecná kronika Točnice (v súčasnosti nevieme, kde sa nachádza). V obci Točnica bola tehelňa, ktorá patrila Hallerovcom, v prenájme ju mal Michal Kováč. Obyvatelia sa zaoberali kolárstvom a debnárstvom, v minulosti sa v obci vyrábali metly.

Z osobností si pozornosť zaslúži točnický rodák Koloman Banšell, básnik, publicista, priekopník umeleckého realizmu, narodený 26.8.1850. Nemal ešte ani rok, keď sa jeho rodičia presťahovali do Maškovej. Preto používal pseudonym Maškovský, ale aj Mejulim či Peketelný. Už počas štúdia na slovenskom gymnáziu v Revúcej pracoval v študentskom spolku a v časopisoch Svit a Bubon. Evanjelickú teológiu študoval v Prešove, kde sa spoznal s P.O. Hviezdoslavom a výsledkom ich priateľstva bolo v r. 1871 vydanie almanachu „Napred“. Prvé básne uverejnil v roku 1867 v Sokole. Jeho tvorba mala veľa novátorských čŕt, ktorými sa odtrhol od postromantickej literatúry a snažil sa o rozhýbanie mladej generácie. Ale prejavoval sa v nej aj vlastný nepokoj, sklamanie a strata ideálov. Vydal historickú povesť „Atalanta“ a zbierku poézie „Túhy mladosti“. Posledné roky prežil v biede a zabudnutí v Lučenci, kde ukončil život samovraždou. Zastrelil sa 28.3.1887. Na lučenskom cintoríne má symbolický hrob.

Dalšou zaujímavou osobou v Točnici bol Ján Benčík st. ako správca ev .a .v. a št. ľudovej školy v Točnici a kultúrny organizátor obce. Zastával viaceré funkcie – predseda Slovenskej evanjelickej jednoty, kultúrny referent Slovenskej evanjelickej mládeže, veliteľ DHS, predseda MOK, režisér divadelných hier. V Točnici učil od 1.9.1936 do 1945.

Ing. Ján Marko, politický a verejný pracovník, poslanec Federálneho Zhromaždenia, bol v rokoch 1969-71 ministrom zahraničných vecí Československa.